Mel Gibson priniesol na Oscary film s kresťanskou tematikou. Hlavný hrdina sa dobrovoľne prihlási k pešiemu pluku americkej armády. Jednotka má byť čoskoro poslaná do tých najkrvavejších bojov v Pacifiku. Vojak Desmond Doss ale odmieta zabíjať. Verí, že to od neho Boh nechce. Smejú sa z neho aj iní kresťania.

Film je natočený podľa vzoru hollywoodskych veľkofilmov minulosti. Spomeňte si na Gibsonovo Statočné srdce. Snímky tohto typu bodovali na Oskaroch v nultých rokoch. Dnes sa karta obrátila a do popredia sa dostávajú viac americké nezávislé filmy – viď. toľko omieľaný Manchester by the sea, ktorý mimochodom naozaj odporúčam.

Gibson sa ale za svoj retro-hollywoodsky počin hanbiť nemusí. Tlieskali mu dokonca aj na festivale v Benátkach a tam sa kritikou nikdy nešetrilo. Je to poctivý film, výborne natočený najmä po technickej stránke. Aj na Oskaroch bodoval v technických kategóriách (strih, mix zvuku).

Iste, odborníci na Druhú svetovú vojnu môžu namietať, že bezprostredne po zásahu guľkou ešte krv netečie. Boje o Okinawu ale dosiaľ nikdy nevyzerali tak autenticky. Kamera sa nevyhýba ani tým najhorším zraneniam. Surové, depresívne a bez umelého pátosu.

Natočiť v súčastnosti dobrý film podľa schémy “from zero to hero” je ťažké. Táto scenáristická schéma je dnes už takmer úplne vyčerpaná. Gibson balansoval na kraji útesu, rovnako ako jeho vojaci z Okinawy. Nakoniec to ustál a výsledok stojí za pozretie.