Kráľova Lehota privítala na CampFeste tisíce kráľovských synov a dcér

 Štrnásty ročník kresťanského festivalu CampFest ponúkol tisícom mladých množstvo hudobných, ale aj duchovných zážitkov. Pestrej ponuke hudobných žánrov „šéfoval“ novozélandský headliner Parachute band, za ktorým však nezaostávali ani Chorváti z Oktober lights či britský Four Kornerz. Favorizované zoskupenie Chaos Curb collaboration poskladané z mnohých excelentných hudobníkov britských rozpadnutých kapiel však očakávania divákov nenaplnili. 

Festival CampFest svojou veľkosťou a kvalitou patrí  medzi najvyhľadávanejšie akcie medzi mladými kresťanmi na Slovensku, no priťahuje aj Čechov či Bielorusov. Štvordňový kemping v prostredí Nízkych Tatier ponúka okrem dobrej hudby aj divadlo, filmy, poéziu, semináre, diskusie či rôzne druhy športov.

Festival je známy nielen tým, že zo zahraničnej a domácej scény vyberá skutočne to najlepšie, ale zároveň poskytuje priestor aj začínajúcim slovenským kapelám.  „Výber kapiel má na starosti produkčný tím, ktorého členovia majú rôzne kontakty a vzťahy s účinkujúcimi z minulých ročníkov. Spolu s nimi sa radia, čo je na svetovej scéne nové a dobré. Sú aj také prípady, že sa nám hostia ozvú sami a chcú prísť na vlastné náklady,“ vysvetľuje riaditeľ CampFestu Štefan Beňa.
Štrnásty ročník CampFestu priniesol tému s názvom „Ide o všetko“. Ako Štefan Beňa povedal, organizačný tím pri tejto myšlienke vychádzal z toho, že kresťanstvo je u mladých mnohokrát len vecou záľuby. „Chceme hovoriť o tom, že život kresťana nemôže fungovať len na festivale alebo v nedeľu v kostole. V kresťanskom živote ide o všetko. Ide o náš večný život, a preto nemôžeme byť kresťania len na 50% alebo iba na nejaký čas v roku.“

Štvrtková SKA párty

Začiatok festivalu sa niesol v chválových piesňach kapely Tretí deň, počas ktorých dostal slovo rečník Peter Lipták. Preplnený hangár sa však začal „vypratávať“ hneď po nástupe Chaos Curb collaboration. Líder zoskupenia a zároveň bývalý člen kapely BOSH sa spolu s manželkou snažil voviesť ľudí do chvály, no však zmes alternatívneho rocku a energických jazz- funkových prvkov v podaní bývalých členov kapely [dweeb] nezaujali. Príjemným prekvapením bol Tim Alford, ktorý spolu s novým imidžom predviedol aj svoj všestranný talent, gitaru vymenil za bicie.

Hlavný stan sa začal plniť až ku koncu koncertu, kedy už všetci v napätí očakávali, akú show Oktober lights predvedú tentokrát. Ako samotní členovia prezradili, ich cieľom je prinášať radosť a svetlo aj na hudobnú scénu, ktorá v čase, keď vznikali, oplývala rôznymi deprimujúcimi názvami. Preto sa kapela vznikajúca v októbri 2005 rozhodla prijať názov Oktober lights. Súrodenci z Chorvátska vďaka svojej SKA hudbe, v ktorej dominujú dychové nástroje, roztancovali na Kráľovej Lehote celé publikum. Dokonca pozvali na pódium mladého saxofonistu zo spoločenstva SP, ktorý mal možnosť spolu s nimi hrať. Štvrtkový večer sa niesol v dobrej nálade aj vďaka choreografiám hudobníkov i aktívnej práce s publikom.

Keď padla polnoc, hlavný stage prebral britský DJ Galactus Jack, ktorý skutočne dokázal osláviť Boha aj cez tanečnú hudbu.

Piatkový netradičný worship novozélandského headlinera

Piatkový večerný program spočiatku patril známej  slovenskej kapele Lamačské chvály, ktorá so svojou  nestarnúcou klasikou priviedla  ľudí do radostného uctievania.

CampFestovské večery by sa mohli pokojne označiť ako radosť  s postupným uvoľňovaním, pretože aj piatkový program pokračoval skvelou zahraničnou kapelou, ktorá napätým fanúšikom zaručene spôsobila mnoho potešenia.

Preplnený hangár nadšením jasal, keď sa na pódiu objavil Omega, líder svetoznámej Parachute band. Aj keď sa jednalo o netypickú chválu, publikum si  získali hneď v úvode rýchlymi a tanečnými piesňami. Postupne sa ich koncert plynule ponoril do pomalého a hlbšieho uctievania. Líder kapely svojím svedectvom mladých povzbudzoval, aby odvážne kráčali za Ježišom.

Omega rozprával o svojom detstve, kedy ako malé dieťa nemal nos, pretože mu matkinom lone zrástol s palcom. Vo chvíli, keď už nemohol  zniesť nátlak a výsmech ostatných ľudí, pokúsil sa o samovraždu. Našťastie, však počul Ježišov hlas, ktorý ho zachránil. Z textov kapely Parachute band vychádzala hlboká vďačnosť a chvála, ktorú prítomní mohli precítiť aj vďaka tomu, že slová premietali na plátne.

Parachute band vystriedala slovenská kapela Out of control a o pol noci sa predstavil raper Faith child s kapelou. Na otázku, či tvoria jednu kapelu alebo je sólový spevák, odpovedali, že vďaka mnohému času, ktorý spolu trávia, akosi ku sebe prirástli. Faith child bol nechcené dieťa. Matka zamýšľala ísť na potrat, ale Boh jej sľúbil, že sa o nich postará. To je dôvod prečo 23 ročný víťaz britského Gospel talentu spieva Ježišovi a prijal meno dieťa viery.

Podľa slov dnes už jednotnej kapely Faith child ich cieľom je nádej, život a spása pre každého, nielen pre hip-hoperov, rockerov alebo iných. Keďže sa nezameriavajú na jeden štýl hudby ich koncert tvorila zmes rocku a hip-hopu okorenená štipkou elektroniky.

Sobotné vyvrcholenie programu vo veľkom

V sobotu ráno sa hlavný program napodiv neodohral v hangári i keď aj na chvály pod vedením kapely Tretí deň a prednášku Petra Broza sa zhromaždilo mnoho ľudí. Viac mladých však lákal program Gozdone, ktorý v stodole pripravil nekončiacu párty Božích detí. Nekončiacu doslovne, pretože organizátori museli kapelu aj prítomných presunúť von, z dôvodu prečerpania „limitu“ (bolo treba nazvučiť ďalšiu kapelu). Počas uctievania bez svetiel a techniky sa diali mnohé zázraky a uzdravenia, nielen duchovné, ale aj telesné.

Pred poludním hangár oživil srbský spevokol Lifesong, ktorý predviedol skutočne dokonale zladený spev zboru so sólistami. Z mladučkých tvárí sršala radosť a nadšenie a z ich hrdiel sa hrnuli neuveriteľné tóny.

Hlavný večerný program bol v réžií kapely eSPé, ktorá pokračovala aj po koncerte známej britskej štvorice Four Kornerz. Po veľkej šou sa uprostred chvál zdvihla rampa s popísaným plátnom, na ktorom sme predniesli Bohu naše modlitby. ESPé vystriedalo BCC worship s hymnou CampFestu „Z tmy si ma vyviedol“ a na úplný záver programu modlitebníci vytvorili z rúk akoby dve brány, cez ktoré účastníci prechádzali, a oni im žehnali.

Ani tohtoročný CampFest alias RainFest sa neobišiel bez vody. Búrky vystrájali vo veľkom a to hneď trikrát (ak nie viac). Koniec koncov búrka na CampFeste ešte nikomu neublížila, a preto si z nej nikto nerobil hlavu.

Aj napriek tomu, že asi dva autobusy účastníkov odbehol „osobák“ domov, všetci ostávali vo chvále a nádeji, že Boh sa o všetko postará. A tak sa aj stalo. Organizátorom sa tentokrát nepodarilo vybaviť špeciálne zastavenie rýchlikov v Kráľovej Lehote, ale po zmeškaní „osobáku“ sa Boh nad nami zľutoval a na naše požiadanie nechal zastaviť oba rýchliky priamo v Kráľovej Lehote. Radosť a nadšenie mladých, ktorí sa tešili domov bolo neopísateľné…