(Can you save my heavy dirty soul?)

Pamätám si, ako som sa pri preklikávaní youtubovským kanálom jedného môjho obľúbeného vydavateľstva dostal ku klipu na Guns For Hands. Dvaja divno-smiešni chlapci, kukly, bicie+klávesy+spev+rap, japonské titulky na začiatku klipu, v strede piesne break so zmenou tempa a celkovej atmosféry – to celé ma veľmi chytilo. Postupne som bol svedkom toho, ako sa títo dvaja divno-smiešni chlapci stávajú celosvetovým fenoménom. S ich štvrtým albumom Blurryface (prvé dva si vydali sami) zatiaľ absolvovali európske turné (na ich pražský koncert som trestuhodne nestihol kúpiť lístky) a piesne z neho hrajú dokonca v slovenských komerčných rádiách. Prečo o nich ale píšeme na Mediablogu?

twenty-one-pilots-get-their-first-top-10-single-on-billboard-02(I was told when I get older all my fears would shrink / But now I’m insecure and I care what people think)

Táto otázka je namieste, pretože toto nie je typická kresťanská kapela. Dokonca oni sami sa za kresťanskú kapelu nepovažujú. Obaja, bubeník Josh Dun, aj spevák Tyler Joseph sú síce kresťania, sú súčasťou Five14 Church v New Albany v Ohiu, s ktorými nahrali zopár worshipových piesní, ale svoju vieru v textoch reflektujú svojským spôsobom. A myslím, že práve preto sú príťažliví pre široké spektrum ľudí. Tyler totiž píše o zápasoch, pochybnostiach, hľadaní zmyslu bytia a existenciálnych otázkach, ktoré sú vlastné všetkým ľuďom. Niekedy toto hľadanie končí nádejou, inokedy neistotou, raz otázkami, inokedy volaním o pomoc.

(Hope you haven’t left without me, please)

Hudobne sú Twenty One Pilots zvláštnym úkazom. Tam, kde by niekto možno očakával (hlavne po predchádzajúcom odseku) clivú emo gitarovku, tam dvojica prichádza s výbušnou kombináciou elektroniky, rapu, energického bubnovania, punkového kričania a chytľavých melódií. Temné riffy sa striedajú s tanečnými pasážami, ukulele sa strieda s klavírom a reggae rytmika s trapovou. Tyler a Josh odmietajú škatuľky, no najlepšou, ktorú som videl, bola experimental indie hipster hop, čo sedí. Mohol by som – a rád by som to aj urobil – písať o jednotlivých piesňach, o vplyvoch, asociáciách a pocitoch, na konci dňa ale platí: Raz počuť je lepšie ako stokrát čítať recenziu.

TwentyOnePilots.IHeartRadio.Performance.ceethreedom.28

(Though I’m weak, beaten down / I’ll slip away into the sound / The Ghost of You is close to me / I’m inside outYou’re underneath)

Twenty One Pilots majú zvláštny, až nepríjemný imidž. Chuť robiť si srandu vo vážnych chvíľach. Podivne pochmúrnu estetiku v klipoch. Speváka, pre ktorého je písanie textov terapiou, ktorú pravdepodobne potrebuje. No zároveň majú kombináciu toho, čo pre mňa robí kapelu výnimočnou – hudbu; energickú a atmosferickú zároveň a texty; autentické a dotýkajúce sa. Blurryface sa asi nebude páčiť všetkým. Ale pre mňa to je jeden z albumov minulého roka.

(Remember the future, remember that morning is when night is dead)


Twenty One Pilots – Blurryface
17. mája 2015
Fueled By Ramen
53 minút
Oficiálny web

Twenty One Pilots - Blurryface
5.0Celkové hodnotenie
Hlasovanie čitateľov 6 Hlasov